Milý čitateľ,

Ďaľšie dobrodružstvo, ktoré som neabsolvovala bol kaňoning na rieke Cetina. Mám rešpekt pred takými priestormi, skokmi do vody a podobnými aktivitami, sú veľmi ďaleko mimo mojej komfortnej zóny a fakt nemusím robiť každú adrenalínovú blbostinku. Účastníci si pochvaľovali, nikto sa nezranil a ani nestratil, čo je veľmi pozitívne.

Z Monikou sme sa miesto toho slnili na pláži, povegetovali, zbalili stany a pripravili veci na odchod. Presun Bosna, národný park Blidinje.

Blidinje nám trochu zamotalo plány

Národný park Blidinje

Národný park Blidinje

Krajina sa zmenila, dostali sme sa do hôr s najvyššími kopcami nad 2000 m n.m. Bývali sme v hotelíku Hajdučke Vrteli, niekoľko kilometrov od jazera Blidinje, do ktorého sme sa mali podľa pôvodného plánu na ďalší deň  ísť kúpať a robiť piknik. Trochu nám nevyšiel krok.

jazero Blidinje

jazero Blidinje len z busu

Jedna skupinka sa ráno pred šiestou vybrala na turistiku. My ostatní sme si dopriali dlhý spánok v pekných izbách a fajnových posteliach, k tomu bohaté raňajky. Pasia žiť. Zbalili sme veci a čakali, čo sa bude diať. Postupne sme zisťovali, že sa nebude diať nič. O štvrť na dvanásť sme volali výletníkom, kde sú, vraj o pol jednej sú dole. Fajn, tak ideme k jazeru.

Hotelík Hajdučke Vrteli

Hotelík Hajdučke Vrteli

Omyl, k jazeru nejdeme pretože jedna rodinka turistična nebola zbalená a kľúče mali so sebou. Takže čakáme do pol jednej. O dvanástej sme zistili, že ešte nie je zaplatené ubytovanie. Táto operácia trvala ďalšiu pol hodinu. Tak, že ideme vyzdvihnúť turistov, hor sa všetci do autobusu, aby sme sa o pol hodinu zasa všetci vytrepali z autobusu.

Mlyny v Jajce ostávajú záhadou

O štvrť na tri sme vyrazili. Smer Jajce, vodopády a mlyny, s možnosťou kúpania a relaxu. Cesta trvala nekonečne dlho, aj keď vzdialenostne to je cca 120 km. Začal úradovať hlad. Tak poďme sa najesť. Kým obslúžili všetky hladné krky a zaplatili sme, prešli dve hodiny. Vodopád som videla z autobusu, nejak ma to ale nedojalo, bola som tam pred dvoma rokmi. Mlyny po tretíkrát zostali len v plánoch. Nemusím vidieť všetko.

Posledný tábor

Posledný tábor pred raftingom na Vrbase

Napätie vrcholí, do kempu pri Vrbase  to máme ešte na dobrú hodinu, nie celkom stíhame. O ôsmej má šofér padla, nebude kvôli nám pokutu riskovať. Ale stihli sme to, ešte s desaťminútovou rezervou. Veľmi fajn, že sme nemuseli na ceste spať.  Vcelku zbytočný deň. Ale zasa posledná noc v stane, teším sa na posteľ.

Výborný Vrbas naživo aj v spomienkach

Vrbas z autobusu

Vrbas z autobusu

Ďalší deň sme zbalili stany a vybrali sa do štartovacej stanice na raftovanie. Na Vrbase som bola pred dvoma r

Obľúbené skoky do vody

Obľúbené skoky do vody

okmi, a v rámci šetrenia na cestu na Bali som si odoprela aj toto potešenie. Raftovanie na Vrbase je asi najlepšie v Bosne, čo som mala možnosť vyskúšať. Konajú sa tu preteky, skiperi sú výborní a je s nimi zábava.  Je to stávka na istotu.

Výborný a bohatý obed, ktorý sme nevládali pojesť na seba nechal chvíľu čakať, ale stál za to.

Špecialitky na obed, to je naše

Špecialitky na obed, to je naše

Po obede, ktorý sa zasa rozpočítaval na všetkých v autobuse, lebo pre čašníkov je veľmi náročné  urobiť každému osobitný účet, sme sa pozbierali a nasáčkovali do autobusu.

Banja Luka a smer Slovensko

Pravoslávny kostol v Banja Luka

Pravoslávny kostol v Banja Luka

Poslednou zastávkou bolo hlavné mesto Republiky Srbskej Banja Luka. Pozor, stále sme v štáte Bosna a Hercegovina, ale zároveň sme aj v Republike Srbskej.

Pár fotiek pravoslávneho kostola, posledná káva a zmrzlina a mohli sme naskočiť na spiatočnú cestu domov.

Účastníci zájazdu

Účastníci zájazdu

Samozrejme, aby vzrúša nebolo málo,  po ceste sa riešila trasa, ako pôjdeme domov, lebo trasa sa rieši počas jazdy. Z diaľnice smer Budapešť sme zliezli na priamejšiu cestu. Niečo málo po tretej hodine sme konečne dorazili do Bratislavy.

Západ slnka niekde nad cestou

Západ slnka niekde nad cestou, díky za každé nové ráno