Warning: include_once(/www/k/a/u92950/public_html/wp-content/plugins/wp-super-cache/wp-cache-phase1.php): failed to open stream: No such file or directory in /www/k/a/u92950/public_html/wp-content/advanced-cache.php on line 20

Warning: include_once(): Failed opening '/www/k/a/u92950/public_html/wp-content/plugins/wp-super-cache/wp-cache-phase1.php' for inclusion (include_path='.:/usr/local/php72/lib/php') in /www/k/a/u92950/public_html/wp-content/advanced-cache.php on line 20
Desivá minulosť a prívetivá súčasnosť Nišu | Cestovateľský denník

Milý čitateľ,

hrôzy 2.svetovej vojny poznačili aj Niš. Kúsok nad hlavnou autobusovou stanicou sa nachádza koncentračný tábor “Red cross”, v ktorom väznili všetkých, ktorí nejakým spôsobom prekážali nacistom, či už svojimi postojmi, náboženstvom alebo príslušnosťou k etniku. Pomerne malý tábor, ale o to desivejšie pôsobí, keď si uvedomíme, ako málo stačí na zverstvá vykonané v mene ideológie.

Vstup do koncentračného tábora v Niši
Vstup do koncentračného tábora v Niši

Celá expozícia je sústredená do prízemia a dvoch podlaží hlavnej budovy, kde držali a týrali väzňov. Ak si chcete prejsť všetky exponáty, poľahky tu strávite aj hodinu. Z tábora sa v roku 1942 podarilo ujsť cez sto väzňom, veľa z tých čo zostali alebo boli uväznení neskôr také šťastie na prežitie nemali. Pri likvidácii tábora v roku 1944 takmer všetkých postrieľali na neďalekom vrchu Bubajn. Je tam pamätník, tri ľudské päste trčiace zo zeme, mužská, ženská a detská. Presné číslo obetí sa nezistilo, lebo nacisti pred svojim odchodom dokumenty a telá spálili. Popravovalo sa aj v tábore, stopy po guľkách na väzenskom múre hovoria za seba. Popravde, bola som rada, že odtiaľ môžem slobodne odísť.

expozícia v koncentračnom tábore v Niši
Expozícia v koncentračnom tábore v Niši
strážne veže v koncentračnom tábore v Niši
Strážne veže v koncentračnom tábore v Niši

Moje ďalšie kroky smerovali do centra mesta. Po ceste som našla aj malú mešitu. Ako na celom balkánskom polostrove aj tu kresťania žijú vedľa moslimov a opačne. Napríklad v Bosne a Hercegovine je polovica obyvateľstva islamského vierovyznania. Pre zmenu som zavítala do miestneho McDonaldu, lebo treba porovnať. Všetko ako u nás, akurát na bločku z pokladne mi vytlačili aj kód na toaletu. Asi im tam chodilo veľa ľudí iba na záchod.

V uliciach Nišu

Ďalšou zvláštnosťou centra bola podzemná nákupná pasáž. Hneď pri pomníku osloboditeľov Niša je vchod do podchodu, nevyzerá veru vábne. Ale pod zemou je komplet dlhá ulička z obchodov od výmyslu sveta. Pani z recepcie hotela mi povedala, že tam predávajú najmä tovar z Turecka. Páčili sa mi tam vo výklade vystavené strieborné šperky, ale bola nedeľa, všetko bolo zatvorené, a to ma uchránilo od zbytočných nákupov.

Podzemná nákupná pasáž

Vyšla som z podzemia a ocitla som sa priamo pred sochou známeho srbského spisovateľa Stevana Sremača a jeho priateľa Kalču so psom Capa. Tiež je symbolom života obyvateľov Nišu, ktorí sa snažia žiť život naplno a v pohode. Zvrtla som sa na opätku a poprechádzala som sa po starej časti Nišu Kazandžijsko sokače s množstvom kaviarničiek a reštaurácií. Mojim cieľom bol kostol Saborna Crkva, ktorý je pár uličiek ďalej.

Socha na Kalči
Socha na Kalči

Kostol som našľa ľahko, a ako si tak robím videjko, lebo panoramata, prihovoril sa mi taký starší pán. Hodil som mnou reč vo forme dotazníka, že odkiaľ som, čo tu robím, či som vydatá a tak. Hovorím si, fajn, veď môžeme pokecať, ale keď ma začal familiárne potľapkávať po pleci, čosi som zamrmlala a pádila do kostola. Chlapík za mnou. No nič, počkám a uvidím. Kúpila som si obligátne sviečky a začala sa kochať veľkolepou výzdobou. Táto ortodoxná katedrála bola vysvätená po víťazstve nad Turkami v roku 1878 a maľby na stenách ma ozaj očarili. Medzitým sa pán niekam zdekoval, tak som už len zapálila sviečky a išla na obed.

Saborna Crkva v plnej kráse

Tentokrát som ochutnala pljeskavicu, grilované mleté mäsko so zemiakmi. Zasa porcia ako pre baníka, cena s pivom a zemiakmi 5,20€ a to bolo centrum mesta. Natlačená do prasknutia som sa išla rozhýbať do miestneho nákupného centra Forum. Klasika ako u nás, dokonca aj Baťa tam má obchod, ale ceny sa mi zdali pekne vysoké. Za obyčajné topánky chceli 140€. Alebo len nemám prehľad o cenách 🙂

Fajný obed v centre Nišu

Poflákala som sa po uličkách a pohodovým krokom som sa vrátila do hotela. A ako na mňa Niš zapôsobil ako mesto? Cestou z letiska bolo vidno veľa schátraných a neupravených domov, ani ulice nežiarili extra čistotou, ale nie je to ani žiadna katastrofa. Veľa budov je ešte z komunistickej éry, sídliskové domy sú šedivé. Preto sa teším z farebnej harakiri miešanice na našich sídliskách. Fakt to je oveľa lepšie než učesaná uniformovaná šeď.

Centrum

Centrum mesta je klasicky vystavané, sú tu hotely, školy, úradné budovy, obchody, kafany na každom kroku, veľa pekárničiek a kaviarničiek. Ľudia sú milí a zatiaľ sa tešia z turistov, aj keď život tu asi nie je ľahký. Platy nie sú vysoké a jedlo v reštauráciách pre nás veľmi dostupné, je pre miestnych drahé. Samozrejme, závisí od zamestnanie. Pani v recepcii spomenula, že ona zarobí tak 250€ mesačne.

História Nišu je veľmi bohatá, za tie tri dni som nenavštívila všetky miesta, ktoré by sa dali vidieť a za návštevu vraj stoja aj blízke kúpele Niška Banja. Tak hádam to nabudúce stihnem. Len tak zo srandy, koľko ma tento víkend stál si pozriete v rozpise nižšie.

Letenka Bratislava – Niš a späť 32,53€, ubytovanie Majesty Accomodation na 3 noci 58,98€, vreckové, vstup do pamiatok, jedlo, taxi 100€, celkom 191,42€.

Tak už sa len šťastne vrátiť domov, späť do reality. Ahoj z ďalšej destinácie.