Deň 19. až 21.: Osobné peklo sa volá Batur

Milý čitateľ,

Zanechala som ťa v Ubude,  na mieste pohody, jogy a bajiských masáží. Čas beží ako besná veverička a mne práve v tejto chvíli zostáva stráviť už len pár dní na tejto strane zemegule.

Osudové stretnutie na rafte

Na nášho šoféra na rafte som asi urobila dojem tým miernym  pucungom kvôli čakaniu. Tak sme sa dali spolu do reči, že čo a ako ďalej plánujem svoj trip. Slovo dalo slovo a dohodli sme sa, že ma odvezie do Baturu.

Prišiel včas, rozlúčila som s majiteľom hotela NuGraha Guest House 2 Yuwayanom,  ktorému sa deň na to narodili dvojičky, a vyrazili sme na hodinovú cestu do Baturu.

Umelecká ulička v Ubude, krásne výrobky od výmyslu sveta
Umelecká ulička v Ubude, krásne výrobky od výmyslu sveta
Školský autobus
Školský autobus

Pri ryžových poliach Tegelalang stopoval taký mladý chlapík, že smer Batur. Hovorím I Wayanovi, že či ho berieme. Tak naskočil aj s báglom, že díky, že ma vezmete. Ja že niet za čo, cesta stojí 400 000 rupií. Síce cena pre mňa bola 300 000, ale nech si I Wayan zarobí.  A tu Maria, tak sa volal stopár, že ako stojí, že on si myslel, že ho berieme zadarmo. Tak to je určite misunderstanding, my dear, si nemysli, že sa budeš voziť za moje prachy. Po dvesto metroch sme ho zasa vyložili. Že fakt sorry. A potom bude ten chytrák písať blogy o tom, ako precestovať Indonéziu zadarmo.

Po dlhšom rozhovore s I Wayanom som zistila, že možno hovorím so svojím budúcim obchodným partnerom na Bali. Dali sme ešte kafe na terase hotela s perfektným výhľadom na sopku Batur, ktorý nám znepríjemňovali iba nákladiaky pachtiace sa do strmého  kopca, podebatili o nejakých predbežných možnostiach spolupráce a rozlúčili sa.

Úvahy v tieni Baturu

Sopka Batur je stále aktívna, naposledy zničila dedinu Batur
Sopka Batur je stále aktívna, naposledy zničila dedinu Batur

Veľa sa toho v ten deň a ani nasledujúci neudialo. Spala som, jedla a plánovala ďalšie presuny. Spýtala som sa uja Gúgľa, koľko stojí cesta taxíkom do Loviny a volala som aj kamošovi Asmarovi.

Batur z mojej postele
Batur z mojej postele

Podľa uja Gúgľa je to 450000 rupií, podľa kámoša Asmaru 600000 rupií, špeciálna cena, pre moju spokojosť. To si myslíš ty a stádo opíc z Forestu, Asmara. Fakt ma už naštval. Okrem toho ma čakali ešte dlhé presuny medzi Lovinou a Amedom a odtiaľ do Denpasaru. Nedoplatím sa, veru.

Tak som si prenajala auto cez net.  Na päť dní smrť v očiach v balijskej premávke. Za 100 USD. No nekúp to. Malá domáca úloha: 10 litrov benzínu tu stojí 82000 rupií, tak rachuj koľko stojí liter, keď 100000 rupií je cca 7€. Ale ten pocit pri šoférovaní je na nezaplatenie …to je iste moja najobľúbenejšia úchylka 🙂

Takže, všetko bolo pripravené na pokračovanie výletu, no čakala ma ešte jedna aktivitka. Výstup na sopku Batur.

Životné poznanie prichádza vo chvíľach nečakaných

Blížil sa čas odchodu na výstup. Dlho som nemohla zabrať, ale nakoniec som predsa len zaspala. Podľa pokynov som bola prichystaná a od tretej hodiny rána som čakala pred hotelom na odvoz k sopke. Samozrejme, auto zasa meškalo, prišlo až o štvrtej. Kým sme sa dotrepali na miesto výstupu, kde sme sa stretli s naším sprievodcom, prešla ďalšia polhodina.

Do ruky sme dostali obal s dvoma toastmi a vajcom na tvrdo, že raňajky na vrchole. Vyrazili sme. Mali sme na to dve hodiny, guide neskôr spomínal, že je lepšie, keď sú k dispozícii tri. Ostatní v skupine, zjavne vymakaní turisti,  nahodili tempo, že som mala sto chutí sa otočiť. Ale ok, išla som si svoje sólo ako vždy, veď uvidíme, čo z toho vypadne.

Východ slnka
Východ slnka z polovice sopky

Nebudem popisovať detailne, ako som funela a trápila sa na každom kamennom schodíku.

Chrám na úpätí sopky, kde sa raz ročne obetuje aj za zničenú dedinu
Chrám na úpätí sopky, kde sa raz ročne obetuje aj za zničenú dedinu

Guide nakoniec pochopil, že so mnou moc nepohne, okrem toho východ slnka nechcel počkať. Tak som ho privítala v polovici kopca.  A aj tak to bolo fajn.

Šťastná, že už leziem dole
Šťastná, že už leziem dole

Pýtala som sa guida, koľkokrát za týždeň to dá hore a späť. Vraj počas hlavnej sezóny aj každý deň. A trvá mu to štandardne 45 minút.

Mal  dvadsaťdva a kondičku jak malý Boh.  Ja by som na ten výstup potrebovala aspoň pol dňa a osobný ťahač. Alebo rovno helikoptéru.

Nevadí, každá skúsenosť je vzácna. Ja teraz na sto percent viem, že mi žiadna turistika nehrozí. Nevolajte ma na hory, vrchol chcem dosiahnuť už v základnom tábore. 😉

Balijský systém I am sorry

Rovno z treku som si to zamierila do reštaurácie na raňajky. Mala som dve hodiny na odhlásenie sa z hotela, opätovné zbalenie si batožiny a psychickú prípravu na jazdu v protismere a na mieste spolujazdca. Len na margo: na Bali sa jazdí vľavo a majú tie opačné volanty ako Angličania.

Toyoooota a ja
Toyoooota a ja

O 12.00 mi k hotelu mali pristaviť auto. O 13.00 volám do firmy, že aké časové pásmo majú nastavené, lebo hodinu čakám ani obraz ani zvuk. Katarina, chyba nie je na našej strane, máme dnes hustú premávku. Pán asi nie je zdejší, a jenom projíždí, lebo na Bali je vždy hustá premávka. Alebo bol dlho na slnku. Čakanie na auto mi našťastie spríjemnili kávičkou dve milé sestry zo Švédska, ktoré sa do hotela zatúlali na obed.

Po dvoch hodinách čakania som sa konečne dočkala. Páni, ktorí auto priviezli, lakonicky poznamenali, I am sorry, čím bolo meškanie ospravedlnené. Priviezli mi malú bielu Toyotu s manuálnou prevodovkou a klímou.

Podpísala som papiere, prevzala auto, nahádzala batožinu do auta a hybaj za motoristickými dobrodružstvami, smer Lovina. Keď som si trošku osvojila, kde nájdem blinker a ako sa hádže dvojka, mala som na tvári úsmev od ucha k uchu. F.ck jú Batur, ja šoférujem ?! 😀

Označenie pod Baturom, Pura znamená chrám
Označenie pod Baturom, Pura znamená chrám

 

 

Online zápisník z ciest, len aby sa nezabudlo…