Deň 22.a 23.: Všetko je raz prvý raz v Lovine

Milý čitateľ,

o šoférovaní z Baturu do Loviny a o ďalších zážitkoch z dopravy sa zmienim v osobitnom blogu. Balijská doprava si to jednoducho zaslúži.

Výhľad z reštaurácie v Lovine
Výhľad z reštaurácie v Lovine

Takže som sa šťastne presunula do Loviny, na severné pobrežie Bali s čiernym sopečným pieskom na plážach a neskutočným západom slnka. Mala som ubytovanie hneď na pláži, takže som si večernú idylku užívala plnými dúškami od reštauračného stola. Ale po chvíli som  pochopila, že to nebude také easy, nakoľko predajcovia suvenýrov z pláže boli pekne otravní, viac než svietiplyn.

Videli nový neznámy ksicht, hneď sa zbehli ako kobylky. Delfíny, náramky, náhrdelníky od výmyslu sveta, sarongy, izi to were in jor bek. Keď som počula sarong, naskakovala mi koprivka, už mám  tri. Najesť sa v kľude bolo takmer nemožné. Vyhovorila som sa, že som unavená jak zbitý pes, takže som tie otravy akurát posunula do ďalšieho dňa.

Západ slnka
Západ slnka

Ale západ slnka stál za to. Hneď som sa dohodla s majiteľom hotela, že ráno vyrážame za delfínmi a potom šnorchlovať.

Delfínie safari

Na druhý deň sme o piatej ráno vyrazili na more. Bola to masovka. Asi päťdesiat lodí na mori, čakajúcich na Godota. Prišiel. Teda priplávali.

Deflíniky v Lovine
Deflíniky v Lovine

Skákali okolo lodí v menších či väčších húfoch, vždy sa vynorili niekde inde. A my všetci za nimi. Bolo to trochu na hlavu sa takto naháňať, ale stálo to za to.

Po dvoch hodinách naháňačky, sledovačky, ochkačky a fotografovania som už len sama pokračovala s dvoma chalaniskami, kapitánmi, na útesy šnorchlovať. A tu zrazu jeden z nich vyberá zabalený Siedmy deň. Fasa, bude sa mi tu džgať a provokovať raňajkami, ktoré som ešte nemala. Chyba! Boli to raňajky pre rybičky, aby som mala big experiens. Ma podrž…Tak som v tom húfe krmiacich sa rybičiek chvíľu šaškovala, že aké super. Po chvíli ma to prestalo baviť a presunula som sa ďalej od lode. A to bola krása. Všelijaké farby, prúžky a veľkosti, rybie viacúrovňové križovatky, koraly rôznych tvarov. Riadne som sa vyjašila a konečne som si aj ja dopriala poriadne raňajky. Samozrejme, bez predavačov by to nebolo ono, ale prezieravo som si sadla hlbšie do reštaurácie. Nie na dosah chápadlám bičmarketu.

Termálne pramene a Budha, to je balzam na dušu

Keďže som mala k dispozícii autíčko, čo mi hovorilo dočasne pani, rozhodla som sa znova vyskúšať svoje nervy a inštinkty v balijskej doprave.

Bazéniky s liečivou vodou
Bazéniky s liečivou vodou

Vybrala som sa k horúcim liečivým prameňom Air Panas Banjar, cca 40 minút autom od Loviny. Len pikoška na okraj, keď sa na vás rúti auto, asi ste v protismere.:) Inak v pohode som docestovala na miesto a spokojne som sa vybrala k prameňom. Cestou som sa musela predrať uličkou hrôzy, rozumej uličkou predajcov suvenírov, oblečenia a bižutérie. Najlepší bol asi päťročný chlapček, ktorý to zhodnotil hneď…lejtr.

Čítala som na nete, že je to niečo ako posvätné miesto a bolo by vhodné kúpať sa v oblečení. Iný kraj, iné kúpalisko, tak som sa tam máčala komplet oblečená. Musím povedať, že zvláštny pocit.

Draky chrliace liečivú vodu
Draky chrliace liečivú vodu

Cestou späť som uviazla v osídlach nakupovania a opäť som zväčšila objem darčekov. Na malého predajcu už nezostalo. Lejtr.

Druhou destináciou bol asi 8 minút vzdialený budhistický chrám. Trvalo mi zhruba dvadsaťminút, kým som to našla. Furt som odbočila opačne. Ale podarilo sa a parkla som pred chrámom. Parking boy vybehol, že parkovné, čumel na mňa chvíľu a začala päťminútovka otázok: odkiaľ som, ako sa volám, či mám boyfrienda, či som vydatá. Zaklincoval to oznámením, že sa do mňa zamiloval.  A chcel ma pobozkať. Fúha. Tak toto bolo rýchle.

V budhistickom chráme
V budhistickom chráme

Chrám som si už pozrela v pokoji ako sa na také miesto patrí. Osviežujúci priestor stvorený na meditáciu a premýšľanie. Ako obyčajne mi to premýšľanie moc nešlo, tak som to po polhodine zabalila, zamávala svojim nádejam v láske na parkovisku a vrátila sa do hotela.

Najsamprvšia rybačka na mori

Plávanie v mori, koktejl z čerstvej papáye a pokrikujúci predavači dodali dňu tú správnu atmosféru. To ale nebolo všetko. Ide sa na ryby! Vyplávali sme pred západom slnka, aby sme ho stihli na mori.  A vybavenie?

Na prvý úlovok v živote sa nezabúda
Na prvý úlovok v živote sa nezabúda

Kus bambusu a na tom navinutý silón č.5. Nahodíš návnadu, odroluješ až na dno a čakáš. A čakáš, a čakáš, a čakáš, a čakáš, kým sa dočkáš. Dočkala som sa. Celá šťastná som aj popri nás loviacej posádke musela hlasno oznámiť, že som chytila prvú rybu v živote. Olalá.  Potom prišla druhá, a to bolo všetko. Za tri hodiny rybačky. Ulovené rybičky mali viac kostí než mäska, ale vlastnoručne ulovená večera chutí vždy inak. Aj tak,  Lovina I love you.

Západ slnka v Lovine na mori
Západ slnka v Lovine na mori

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *