Archív kategorií: Bali

Nie je vidiek ako vidiek

Milý čitateľ,

prihováram sa ti, ako inak, z ďalekého, i keď mne blízkeho Bali. Je tu stále teplo a vlhko, preplnené ulice, veľa ľudí a hmyzu. Ľudia sa usmievajú a myslia si svoje, dni plynú v na pohľad pokojnej atmosfére. Krásne scenérie hôr striedajú idylické ryžové polia v 50 odtieňoch zelenej. Pri cestách lákajú reštaurácie či tradičné warungy miestnych aj turistov ochutnať balijské jedlá, hotely a homestaye, rozumej malé rodinné penzióniky, sa uchádzajú o pozornosť turistov. To vidí klasický návštevník Bali. Ale ako sa žije na balijskom vidieku?

Úzkou cestou necestou do najzelenšej dediny

S mojím kamošom Wayanom som sa vybrala na návštevu jeho rodnej dediny neďaleko Ubudu. Pozvoľna opúšťame trochu širšiu cestu, čiže sa vedľa seba zmestia všetci účastníci premávky v poradí: pes, auto, moped, auto, chodec, a prechádzame na cestu, kde sa ledva zmestia auto, motorkár, krycie meno darca orgánov, auto v protismere, a nakoniec skončíme na úzkej asfaltke pre jedno auto.

Okolo nás sú iba ryžové polia a človek má pocit, že tá cesta predsa nemôže nikam viesť. Ale bola to scestná úvaha. Kľukatá cestička nás priviedla rovno do centra dediny, kde akurát v provizórnej aréne postavenej medzi dvoma chrámami, prebiehali kohútie zápasy, veľká to šowka pre domácich. Mužov. Ženy tam nechodia, majú dosť inej roboty, než na vyhecované kohúty pokrikovať. Lebo správna a poriadna balijská žena sa stará  o domácnosť, varí, perie, pracuje na poli, stará sa o deti a svojho dvojnohého kohúta, ked príde domov. To predovšetkým.

Ryžové polia

Rodina

V atmosfére uvítacích úsmevov a obligátneho vocjorneim dostanem fajnovú balijskú kávičku a absolvujem uvítacie kolečko. Zoznamujem sa s Wayanovým strýkom, bratrancom, starým otcom, mamou a nakoniec s otcom. Rozvetvené rodiny veľmi často bývajú pokope a tvoria tak silnú komunitu.  Brat postaví dom vedľa brata, rodiny sa navzájom navštevujú, majú k sebe blízko. Všetci v dedine sa odjakživa poznajú a vidia si doslova do hrncov.  Kuchyne majú často vonku alebo v osobitnej miestnosti mimo hlavného domu, varia na dvojplatničkách a ako palivo používajú malé plynové bomby. A jaké fajnovosti vedia v týchto podmienkach navariť, také nebíčko v papuľke.

Pani domu

Wayan aktuálne investuje do výstavby vlastného homestaya, kde plánuje voziť turistov túžiacich po pokoji. Ideálne miesto na písanie kníh alebo hľadanie samého seba.  Dookola sú iba ryžové polia a obzor lemujú hory a sopky. Ticho prerušujú iba sem tam brechajúce psy, pípajúce kurčatá a na seba pokrikujúci mládenci. Lebo treba na seba kričať, keď kamoš ide na motorke okolo. A mobil vo vrecku.

Ako trávi čas balijská mlaď

Po skončení školy sa mládenci stretnú na obvyklom mieste. Obvyklým miestom môže byť dlážka pred obchodom, keď nejaký v dedine je, alebo dlážka na verande domu hociktorého z nich. Balijčania zbožňujú sedieť na zemi. Pekne v tureckom sede, opretí o stenu alebo v inej pohodlnej polohe si posadajú do kruhu a debatujú.  Debatujú o hocičom, o tom, čo prežili cez deň, čo plánujú, čo je nové na trhu, občas aj o babách, ktoré tam s nimi nie sú. Klasicky, o nich bez nich.

Lebo správne balijské dievča študuje alebo pracuje, pomáha mame starať sa o domácnosť, prípadne o svojich mladších súrodencov. A nefajčí, a nepije, a tiež sa nedá tetovať.  Zato mládenci ťahajú jednu od druhej už od dvanástich, zoznamujú sa s arakom, miestnou pálenkou z ryže, a doma zbytočne nezavadzajú. Tetovanie nie je podmienkou, ale prednosťou.

Občas si tieto spoločné chvíle spríjemnia popíjaním domáceho araku alebo palmového vína, výnimočne piva. A občas sa pustia do gamblovania. Tak to volajú, že gembling. S dominovými kartami hrajú rozličné hry o peniaze. Mladší podľa výšky svojho vreckového, starší podľa výšky svojho zárobku a množstva vypitého alkoholu. Prehra či výhra sa može vyšplhať až na státisíce, rupií. Hovoríme tu zhruba o 50 či 60 eurách, čo je na miestne pomery nemalý peniaz.

Ideálna rodina

Pri mládencoch som presedela niekoľko hodín, obdivovala som ich zanietenie pre hru a bavila sa na reakciách prehrávajúcich.  So západom slnka a ubúdajúcim svetlom sa skončili aj kohútie zápasy aj mládenecký gembling. Všetci sa rozišli domov na večernú sprchu, modlitbu a večeru. Wayan prehral asi 100 000. Tož, každá sranda niečo stojí.

S Wayanom sme na ceste späť rozoberali rôzne veci a  medzi rečou som sa spýtala, koľko chce mať detí.  Povedal, že tri, chlapcov. A prečo chlapcov, znela moja otázka. Lebo mať chlapov je lepšie, povedal. To je ideálna rodina. Veru, babám je evidentne pasia žiť, pomyslela som si.

Upokujujúce ryžové terasy