Deň 8.: Iba more a slnko, kto by sa nezamiloval

Milý čitateľ,

naša Monalisa03 sa stále plaví, pre nás, do neznáma. Naokolo more, sem-tam nejaký ostrov, slnko svieti a voda láka.  Sladkosť žitia je na dosah, kto by sa do takého života nezamiloval.

Vzhůru na palubu,dálky volají
Vzhůru na palubu,dálky volají

Tretí deň výletu sme začali na ostrove Satonda, kam sme sa doplavili asi hodinu pred úsvitom.

Sunnyho privítanie na ostrove
Sunnyho privítanie na ostrove

Raňajky do postele, rozumej dolnú palubu, kde som spala túto noc, rozjasnili deň.

Soľ z oboch strán

Motorovým člnom z pevniny sme sa presunuli k soľnému jazeru na ostrove. Na naše prekvapenie to vyzeralo ako navštevované malé stredisko.  Poplávali a pošnorchlovali sme v jazere, pokukali rybičky a presunuli sme sa na pláž, kde sme za mierny poplatok mohli tiež šnorchlovať.

Slané jazero v objatí hôr
Slané jazero v objatí hôr

A tu sme sa na vlastnej koži stretli s veľkým problémom, s ktorým sa borí asi celá Indonézia, a tým je znečistenie. Bohužiaľ, aj v mori, na hladine, či pod ňou, vidieť činnosť človeka – plastové fľaše, igelity či iné odpadky sa stali súčasťou scenérie. Týmto tempom o pár rokov z  podmorskej krásy veľa nezostane. 🙁

Hygiena sa preceňuje

Po tejto zastávke nasledovali vytúžené sladkovodné vodopády na ostrove Moyo. Nie žeby sme v živote vodopády nevideli, ale tri dni máčania sa v slanej vode a vlastnom pote boli akurát. Každý sa tešil na prírodnú sprchu.  Ale čo sa kozmetiky týka, s Aďkou sme skonštatovali, že čistiace emulzie, celulárne vody a krémiky sú oproti slanej vode šuvix. A soľ konzervuje, takže nie je o čom. 🙂

Posledný krát sme šnorchlovali  v mori  a pomaly sme sa lesnou cestičkou vybrali k vodopádom. Boli pekné, to sa musí nechať.

Vodopády ako prírodná sprcha
Vodopády ako prírodná sprcha

A príjemné studené, pre nášho sprievodcu Sunnyho až veľmi, ani tam nevkročil. 🙂 Okrem sprchy som nahodila práčku, ručný program,  a cestou späť sme preberali slovenské recepty. Ale vysvetliť Sunnymu, chalanovi z Lomboku, prípravu bryndzových halušiek a popísať chuť bryndze som sa ani nepokúšala.

Zvonec a koniec

Na loď nás povozili člnom, aby sme sa už morskou vodou nenamočili a aktivitám na mori zazvonil zvonec a bol koniec.

Nasledovala už len plavba do prístavu na Lomboku. Pripravovali sme sa na celonočnú plavbu, ale už okolo polnoci sme boli na
mieste. Čakali sme na ráno, kým imám o pol piatej zaspieva. Ale to už je ďalší deň.

Pohľad z lodnej spálne na nočný prístav
Pohľad z lodnej spálne na nočný prístav

Prajem príjemné zajtrajšie oslavy 1.mája 🙂

 

 

 

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť